Tu je zopár nápadov ako správne vysádzať jednotlivé druhy zeleniny, najskôr čo sa s čím môže kombinovať:
1. Do zemiakov zásadne sadím chren. Je to výborný recept na ochranu voči pásavke zemiakovej. U nás v záhrade rastie chren ako burina, stačí nechať niekoľko rastlín rásť medzi zemiakmi a "mandelinky" toto zemiačnisko zďaleka obchádzajú. Niekedy nejaká zablúdila aj k zemiakom, kde bol vysadený chren, ale tie stačilo pozbierať do pohára a zlikvidovať.
2. Cibuľu sadíme do štvorcového záhonu a medzi každé 2 cibule dáme 1 semienko červenej repy. Dookola záhonu vysejeme harmanček. Rastlinky majú podobné nároky a navzájom sa podporujú v raste. Nemáme problémy ani s háďatkami.
3. Ak máte radi reďkovky (akýkoľvek druh), vysejte do medziriadkov žeruchu. Jednak ju spotrebujete do nátierok a šalátov rovnako ako reďkovky, a obídete sa bez „drepčíkov“. Alebo druhá možnosť – kombinácia so šalátom a mrkvou. Rastú jedna po druhom priebežne, netreba si robiť veľmi starosti s burinou a majú tie správne nároky na živiny. Neohrozujú sa navzájom škodcami, takže ideálne spolužitie.
4. Šalát môžete skombinovať s dvomi rastlinkami – jahodami a paštrnákom (podobá sa petržlenu, no chutí skoro ako mrkva. Na rozdiel od mrkvy má jedlú aj vňať a liečivé semienka). Ak teda máte radi dva druhy šalátu, jeden dajte medzi jahody a jeden mierne vysejte medzi paštrnák. Šalát budete mať čistučký, bez vošiek.
5. Čiernemu koreňu sa hovorí aj čierna reďkev – je liečivá, no štipľavá, ak ju zasejete spolu s pórom a dookola záhonček olemujete mrkvou, predídete napadaniu škodcami (ale fuguje to aj naopak – pór s mrkvou olemujte čiernym koreňom). Pór obľubuje pôdu prihnojenú tak rok-dva pred sadením a darí sa mu aj so zelerom. Zeler však nikdy nesaďte spolu s petržlenom.
6. Ak máte rajčiny zasadené v skleníku či fóliovníku, môžete mať problémy s opeľovaním, čomu predídete, ak pred skleník i do neho sem-tam zasadíte borák (borago officinalis) s krásnymi a chutými kvietkami. Nielenže ich využijete v kuchyni, ale zabezpečíte svojim rastlinkám správne opeľovanie. Rajčiny milujú závetrie, takže ak ich máte vonku a nie v skleníku, zasaďte ich pred kukuricu, popínavú fazuľu, alebo aspoň skleník. A aby vás netrápili krtkovia či iný nepríjemný hmyz vyliezajúci zo zeme a likvidujúci korienky, zasaďte tak aj aksamietnice. Aksamietnice sú vhodné aj na olemovanie záhonov zeleniny, ktorú rady napádajú molice, ako sú kučeravý kel, kučeravý petržlen, karfiol, brokolica a pod.
7. Ak ste sa rozhodli, že tento rok si nenecháte pokaziť chuť a kyslú kapustu chcete nakladať z vlastnej úrody, spolu s kapustou do medziriadkov zasejte ĎATELINU! Je to neuveriteľné, ale bude mať dostatok správnych živín, nemusíte ju plieť, ďatelina ju ochráni pred všetkými škodcami. Vedecké výskumy dokonca potvrdili babičkinu teóriu, že tie biele motýliky, ktoré tak radi kladú vajíčka, čo sa premieňajú na žravé húsenice, jednoducho nerozoznajú ďatelinu od kapusty (alebo naopak?), a tak radšej letia k susedom…
8. Ako som spomínala, jahody milujú šalát, ale ak ho vy v láske nemáte, môže ho nahradiť akákoľvek iná listová zelenina.
9. Fazuli ani hrachu napr. šalát nevadí, nemá špecifické nároky na výživu, ktorú by im kradol, ani škodcov nemávajú z rovnakej skupiny. Tak prečo nie, ak chcete trebárs ušetriť miesto. A len tak mimochodom – fazuľu pred sadením namočte na jeden-dva dni, aby praskla a začala klíčiť, potrite ju jedlým olejom alebo rozpusteným mydlom – tuková vrstva ju ochráni pred prílišnou vlhkosťou a v suchu jej nedovolí prirýchlo vyschnúť. Inak by ste z úrody nemuseli mať až tak veľa. Ozaj, fazuľa má radšej západnú stranu.
10. Ak máte už vyššie spomínaný skleník alebo fóliovník, pred jeho južnú stranu môžete zasadiť aj tekvicu, cuketu, patizón – budú zo skleníka odčerpávať nadbytočnú vodu a svojím popínavým rastom vhodne zatienia prihorúce slnko, ktoré by mohlo poškodiť rastliny vo vnútri. Mám tu jednu radu od babičky, pokiaľ pestujete tekvicu. Snažím sa ju sadiť tak ako ona – buď pred skleník, alebo k opore vyrobenej z armovacej siete (tak sadím aj uhorky – a navyše dávam naspodok čiernu netkanú fóliu – babička miesto toho používala obyčajnú slamu). Keďže po nej sa úponky plazia smerom hore, aj plody tekvice a uhoriek visia smerom dole. Je to praktické pre zber – nemáte stále špinavú zeleninu, menej hnije aj vo vlhkejšom počasí a tak isto plesne nás viac obchádzajú. Aby tekvice neodpadávali svojou váhou, babička neodhadzovala poškodené „silónky“. Jednoducho malú tekvičku obliekla a špagátikom prifixovala k jednému alebo viacerým očkám siete. Ako tekvica rástla, pančuška sa rozťahovala…
11. Tradične sadíme uhorky spolu s kôprom, ale napadlo vás niekedy, že je to tak, pretože kôpor je vlastne liečivka ? Kôpor sa dobre osvedčil aj spolu s fazuľou, ktorú chráni pred voškami (tento kôpor sa však už do zavárania použiť nedá, preberá na seba škodcov a konzumovať ho asi nebudete chcieť).
12. Všetky rastliny, ktoré by mohli byť napadnuté húsenicami – ako napr. karfiol, kel, kapusta, brokolica – si veľmi dobre rozumejú s yzopom, šalviou a tymiánom. Každý zo záhonov olemujte dookola inou bylinkou a získate zároveň zásobu na zimné obdobie. A ani slimákom práve nevoňajú.
13. Zeler si hýčka kapustu, kapusta ho chráni proti hrdziam. Vzájomne výhodné kombinácie, ktoré sa navzájom chránia pred nežiaducim hmyzom, sú i zeler a harmanček či zeler a pór.
Naopak vyhnite sa týmto kombináciám:
1.Fazuľa a fenikel – či už buľvový, ale ani ten „semienkový“ – dochádza k spomaľovaniu rastu a kvitnutia.
2.Kapusta sa neznáša s reďkovkami, a to ani v prípade, že ide o tzv. následnú plodinu, t. j. ak ste redkvičku vytrhali a na uvoľnené miesto chcete niečo zasadiť. Vyberte si niečo iné, napr. šalát alebo mrkvu. Len nie kapustu. Priťahujú rovnakých škodcov, takže by ste mohli zbytočne prísť dvakrát po sebe o úrodu. Rovnako nepriaznivá je aj kombinácia kapusta a jahody.
3.Na rozdiel od paštrnáka petržlen sa so šalátom nemá rád. Ak sa na šalát ulakomia vošky, máte aj po petržlene.
4.Hrach s fazuľou nemajú rady cibuľu, a to ani šalotku.